[vc_row][vc_column width=”2/3″][vc_column_text]Bývanie patrí medzi jedno z najdôležitejších ľudských potrieb. Človek ho potreboval vždy, či už v jeho počiatkoch keď obýval jaskyne, neskôr začal experimentovať so slamou a hlinou a nakoniec sa dostal k drevu a kameňu. Na Slovensku máme ešte dodnes zachované drevené ľudové domy alebo kamenné murované obydlia našich predkov. Ako vyzerali prvé rodinné domy na Slovensku? Môžeme si to spolu trochu priblížiť.
Stavby, ktoré poznáme pod pojmom ľudová architektúra, neznamenajú len drevené ozdobené domčeky v skanzenoch ale všetky druhy domov, ktoré si ľudia v minulosti svojpomocne postavili vlastnými rukami. Podoby domov sa menili podľa ľudskej potreby alebo podľa danej oblasti v ktorej žili. Architektúra na Slovensku je jedna z najrozmanitejších na celom svete. Vďaka geografickej polohe Slovenska charakterizuje ľudovú architektúru veľká výrazová pestrosť, bohatosť prvkov a foriem. Najviac sa používali materiály ako hlina a drevo. Veľa objektov je dnes chránených a aj zapísaných do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Ľudová architektúra je silne naviazaná na prostredie, v ktorom vyrastá, hlavne materiálovo. Tvorí harmonický súzvuk s prírodou a poskytuje vynikajúce podmienky pre bývanie aj v porovnaní s novými domami. Kedysi sa bývalo hlavne von a preto nebolo potrebné stavať veľké budovy či miestnosti. Domy sa stavali s ohľadom na podmienky, v ktorom mal stáť. Nikdy sa nerobili náročné terénne úpravy. Drevo, hlina a slama majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti a preto boli veľmi obľúbené pri udržiavaní tepla v dome. Okná síce nemali vtedy také dobrú izoláciu ako dnes, boli pomerne malé.
V dome bol takmer vždy vybudovaný aj gánok či pavlač.
Na domoch dominovala strecha, ktorá mala rovnaký sklon bez ohľadu na zemepisné umiestnenie. Bola osadená poväčšine asymetricky a štít bol oddelený rímsou alebo iným materiálom, čím sa zvýraznila a dom celkovo pôsobil dobre. Tvar strechy bol výrazne ovplyvnený prostredím, v severnejších oblastiach bola strecha prudšia, aby sa na nej nedržal sneh a nezaťažoval konštrukciu.
V našej krajine sa najčastejšie využíva ulicový typ zástavby. Objekty sa radili pozdĺž ulice alebo rieky či potoka a boli orientované smerom do ulice, čo súviselo s reformou Márie Terézie. Domy boli stavané vedľa seba buďto vždy na tej istej strane pozemku, alebo po dvoch na protiľahlých stranách, čim sa úzke pozemky spájali a vytvárali spoločný dvor.
Interiér domu tvorili poväčšine jedna -dve izby. Zariadenie bývalo veľmi jednoduché a minimálne, taktiež sa využívali prírodne zdroje ako drevo. Jednou z najdôležitejších časti domu bola kuchyňa a v nej ohnisko či veľká murovaná pec. Podľa regiónov boli pece odlíšené, spravidla tvorili výrazný prvok interiéru.
Tak ako aj vtedy, aj dnes sa nájdu ešte ľudia ktorí obývajú takéto domy či znovu vyhľadávajú súzvuk s prírodou pomocou podobných obydlí a chcú žiť ekologicky bez výrazného zásahu moderných technológií.
Vedeli by ste si predstaviť žiť v takýchto domčekoch ? Čo by Vám najviac chýbalo ? Pokojne sa vyjadrite dole v komentároch.
Autor: Zuzana Madarászová
[/vc_column_text][/vc_column][vc_column width=”1/3″][vc_single_image image=”1480″ border_color=”grey” img_link_target=”_self” img_size=”large”][vc_single_image image=”1478″ border_color=”grey” img_link_target=”_self” img_size=”large”][vc_single_image image=”1479″ border_color=”grey” img_link_target=”_self” img_size=”large”][/vc_column][/vc_row]